Röntgen, CT, PET či mamografia: Odpovede na najčastejšie otázky o radiačnej záťaži

Lekára netreba informovať, ak ide o indikáciu na inú časť tela, ako bola zrealizovaná v predchádzajúcom vyšetrení. Ak však prichádzate napríklad na nové pracovisko alebo k inému špecialistovi, ktorý nevie o vašom predchádzajúcom vyšetrení a chcel by Vám indikovať rovnaké, je dobré ho o tejto skutočnosti informovať a predísť tak zbytočnému duplicitnému vyšetreniu.

Pri röntgenových vyšetreniach sa celková radiačná záťaž hodnotí ako celkový súčet dávok bez ohľadu na odstup medzi vyšetreniami. Preto neexistuje odporúčanie na plánovanie jednotlivých vyšetrení.

Rutinné používanie olovených pomôcok už nie je všeobecným pravidlom. Podľa Európskeho konsenzu na použitie kontaktného ochranného tienenia pacientov z roku 2021 sa vďaka technologickému pokroku a novým vedeckým poznatkom ukazuje, že ochranné tienenie je v skutočnosti potrebné len zriedka (napr. zubné intraorálne vyšetrenie). V niektorých prípadoch môže použité tienenie dokonca znížiť kvalitu zobrazenia alebo zvýšiť dávku žiarenia.

Nie. Pri röntgenovom vyšetrení zväzok žiarenia telom prechádza alebo sa čiastočne absorbuje. V tele nezostáva žiadny zdroj žiarenia, pacient sa po vyšetrení teda nestáva rádioaktívnym.

Áno, pri röntgenovom vyšetrení detí sa využívajú špeciálne optimalizované a nastavené protokoly a takisto iné technické nastavenie prístroja.

Ak je röntgenové vyšetrenie indikované a opodstatnené a benefit prevažuje nad potencionálnym rizikom ide o odôvodnené lekárske ožiarenie. Pri takýchto prípadoch sa využíva presná kolimácia röntgenového lúča na danú vyšetrovaciu oblasť a princíp vzdialenosti, kedy dávka klesá so vzdialenosťou. Takže ak vyšetrujeme zlomenú nohu alebo ruku, pri štandardne nastavenom protokole sú dávky na plod veľmi nízke.

Kontrastné látky sú v 99% prípadoch bezpečné a nespôsobujú žiadne nežiadúce účinky. Medzi najčastejšie, no nezávažné reakcie patrí pocit tepla, či nevoľnosť. Zriedkavejšie sa vyskytujú alergické kožné reakcie (svrbenie, vyrážka) a veľmi zriedkavo kolísanie tlaku či dýchavičnosť, ktoré sú okamžite riešené.
Čo sa týka kontraindikácií, tak podľa na najnovších odporúčaní sa za absolútne kontraindikáciu výhradne berie predchádzajúca anafylaxia po podaní k.l. a určité štádiá akútneho poškodenia obličiek.

Niektoré druhy kovov môžu spôsobovať artefakty, ktoré výrazne limitujú kvalitu vyšetrenia a následné hodnotenie obrazu. Pri modalite ako je MR (magnetická rezonancia), by vplyvom vysokého magnetického poľa mohlo dôjsť k rôznym problémom z hľadiska bezpečnosti pacienta alebo prístroja.

Od roku 2018 je povinnosť pri röntgenovom vyšetrení použiť expozičnú automatiku, ktorá reguluje dávkový príkon podľa konštitúcie pacienta. Takže, či je to starší alebo novší prístroj, princíp automatickej expozície funguje rovnako, nakoľko aj staršie zariadenia musia spĺňať legislatívne požiadavky na radiačnú ochranu. Dôležité však je povedať, že dávka na pacienta nie je len „vyšia alebo nižsia“, ale kľúčovým je práve efektívny proces získať kvalitnú diagnostickú informáciu zo snímky pacienta, dávky sledovať a optimalizovať, a najmä správne indikovať vyšetrenia.

CT vyšetrenie predstavuje určite vyššiu dávku žiarenia než spomenuté modality, záleží samozrejme o aký typ vyšetrenia ide. Pre predstavu, ak hovoríme napríklad o CT hlavy s kontrastom, takéto vyšetrenie predstavuje cca ročnú dávku ožiarenia z prirodzeného prostredia. Dôležité je však, aký benefit má skutočne takéto vyšetrenie pre pacienta napriek riziku, a ako mu môže pomôcť k vyriešeniu zdravotného problému.

Áno, diagnostické vyšetrenia využívajúce rádioaktívne látky (scintigrafia, PET/CT) sú limitované, ale nie striktne jedným vyšetrením za rok. Obmedzenie závisí najmä od radiačnej záťaže (dávky žiarenia), ktorú pacient dostane, a od medicínskej nevyhnutnosti. Neexistuje preto zákonný limit typu „max 1x ročne“. Pacient môže podstúpiť viacero vyšetrení, ak je to potrebné pre diagnostiku alebo liečbu (napr. onkologickú) opäť so zohľadnením princípu “riziko vs. benefit".

Áno, po PET CT vyšetrení ste ešte nejaký čas rádioaktívni, ale táto rádioaktivita je nízka a pomerne rýchlo mizne.Väčšina rádioaktívnej látky sa z tela vylúči močom v priebehu 4 až 8 hodín po vyšetrení. Napriek tomu sa odporúča dodržiavať niekoľko opatrení počas prvých 12-24 hodín, medzi ktoré práve patrí aj obmedzenie blízkeho kontaktu s tehotnými ženami a malými deťmi do 3 rokov aspoň na 12, ideálne 24h.

Ako sme už spomínali, dnešná doba nám prináša oveľa lepšie možnosti na znižovanie radiačnej záťaže pre pacienta. Zobrazovacie vyšetrenia (od RTG až po MR) dnes patria k rutinným diagnostickým metódam, ktorých sa naozaj netreba báť, pretože nám pomáhajú stanoviť diagnózu a tým ovplyvniť liečbu pacienta.