Zdenko Dugas, nemocničný manažér zmeny

Podieľal sa na tvorbe zdravotníckej logistiky

Jeho kariéra v zdravotníctve sa začala už na základnej škole. V poslednom ročníku prišli vojaci robiť nábor do armády. So spolužiakmi využil ich ponuku a prišli na exkurziu na vojenskú správu, kde im ukázali, čo by im prinieslo povolanie profesionálneho vojaka. Podal si prihlášku na Vojenskú strednú zdravotnícku školu v Žiline. Po absolvovaní školy pôsobil v delostreleckom pluku v Senici. Asi po roku služby požiadal o preloženie do Bratislavy na útvar vo Vajnoroch k bojovému mechanizovanému pluku. Tam to bolo hlavne o ostrom nácviku. Minimálne tri mesiace z roka trávil vo vojenskom výcvikovom priestore Lešť. Absolvoval dôstojnícke skúšky v Liptovskom Mikuláši.

Zúčastňoval sa na rôznych medzinárodných cvičeniach, stal sa veliteľom, podieľal sa na tvorbe zdravotníckej logistiky v Ozbrojených silách SR. Bol členom jednotiek UNPROFOR, v ktorých sa podieľal na bojovom výcviku pakistanských a bangladéšskych jednotiek a vojenských špeciálnych jednotiek, nasadených v bývalej Juhoslávii. Prešiel výberom na Hlavného vojenského zdravotníka poľnej nemocnice v africkej Eritrei. Počas prípravy na misiu však požiadal o uvoľnenie z rodinných dôvodov. „Začal som pociťovať, že potrebujem zmenu. Stále som bol niekde preč, všade samé blato, na sebe len maskáče a kanady,“ spomína.

Pri jednej príležitosti obišiel služobný postup a osobne oslovil generálmajora zodpovedného za zdravotníctvo v Ozbrojených silách SR, ktorého požiadal o prevelenie na Veliteľstvo posádky Bratislava. Vyplatilo sa. Kanady a maskáče zavesil na klinec a, aj keď stále v uniforme, začal sa venovať vojenskej zdravotníckej logistike. Popri zamestnaní získal na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre svoj prvý titul bakalára v odbore personálny manažment v ozbrojených zložkách. Nakoniec si po trinástich rokoch v ozbrojených silách v hodnosti nadporučíka podal žiadosť o odchod do civilu.

Záchranár v sanitke

Po odchode z armády začal pracovať ako záchranár v záchrannej zdravotnej službe. Ako tvrdí, bola to veľmi zaujímavá práca. Počas výjazdov sa stretol s rôznymi situáciami a osudmi. Hovorí, že bol pri prvých nádychoch, ale niekedy aj pri posledných výdychoch človeka. „Ak dostanete výjazd k detskému pacientovi, je to o niečo väčší stres. Záchranár tak nejako podvedome rýchlejšie beží do sanitky, viac šliape na plyn,“ spomína.

Aby získal úplnú istotu pri záchrane detí, rozhodol sa popri záchranke pracovať na polovičný úväzok na Detskom oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny v Národnom ústave detských chorôb. Po necelých troch rokoch nabral zručnosti pri akútnych malých pacientoch. Pri deťoch je mimoriadne dôležité byť schopný okamžite zareagovať, mať zautomatizované riedenie liekov na kilá dieťaťa, ovládať perfektne resuscitáciu. „Detské ARO bola nevyčísliteľná skúsenosť a škola pediatrickej akútnej zdravotnej starostlivosti,“ zamýšľa sa. Počas tej doby vyštudoval prednemocničnú urgentnú starostlivosť – zdravotnícke záchranárstvo a získal titul bakalára. Na záchranke postupoval a časom sa stal vedúcim záchranárom a hlavným regionálnym inštruktorom prvej pomoci. 

Operačné stredisko

Po rokoch práce záchranára začal na sebe pociťovať, že je čas posunúť sa ďalej. Tento pocit pramenil najmä z toho, že ľudia záchrannú službu veľmi často zneužívajú. „Bolo veľa výjazdov, ktoré boli neindikované, záchranár funguje tak nejako na zotrvačník. Potom príde výjazd kedy využije všetky svoje vedomosti a schopnosti a reálne niekomu zachráni život. To ho nakopne do ďalších dní a nabije energiou,“ hovorí. 

Odišiel na Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby, kde najprv pracoval ako operátor na tiesňovej linke 155, neskôr ako vedúci zmeny, supervízor a mentor. Po čase sa stal vedúcim Krajského operačného strediska Bratislavského kraja a v tejto funkcii zotrval vyše šesť rokov.

Práca na tiesňovej linke je podľa neho psychicky ešte náročnejšia ako práca záchranára. Na linke 155 zvoní telefón veľmi často. Operátor je pod silným psychickým tlakom, pretože musí vedieť nielen odborne, ale aj rýchlo reagovať. Musí mať multidisciplinárne znalosti z vnútorného lekárstva, chirurgie, traumatológie, neurológie, psychiatrie i ďalších odborov. Zároveň musí vedieť komunikovať v krízových situáciách a cez telefón často vystresovanému volajúcemu, poskytovať inštrukcie prvej pomoci. V časovej tiesni musí rýchlo vyhodnotiť situáciu, rozhodnúť sa, lokalizovať miesto incidentu, určiť prioritu volania, urobiť záznam do informačného systému a vyslať pomoc.

Ministerská anabáza

Z. Dugas registroval, že sa v Bratislave stavia nová nemocnica. Hovoril si, že by bolo super, keby sa na Slovensku konečne podarilo niečo také vybudovať. V tom čase však nepredpokladal, že bude niekedy pracovať v nemocnici, tobôž nie v tej novej. Počas pandémie koronavírusu pôsobil ako tajomník v Koordinačnom krízovom štábe Univerzitnej nemocnice Bratislava. Úlohou krízového štábu bolo rovnomerne rozloženie covidových pacientov, reprofilizácia oddelení, manažment pacientov pri transporte do nemocníc, koordinácia s Operačným strediskom ZZS a Záchrannou zdravotnou službou ako aj súčinnosť s ostatnými nemocnicami v Bratislavskom kraji a medzi krajmi v SR.

Po pandémii začal pracovať na Ministerstve zdravotníctva ako hlavný štátny radca. Zastrešoval agendu plánu obnovy a odolnosti, ktorá sa týkala záchrannej zdravotnej služby. Pracoval na reforme prednemocničnej zdravotnej starostlivosti. Viedol pracovné skupiny, ktoré participovali napríklad pri optimalizácii akútnej siete záchrannej zdravotnej služby v SR. Pracovné skupiny pod jeho vedením navrhli nový typ ambulancií ZZS, takzvaný „rendez vous,“ ktorý funguje v zahraničí. 

Príchod do Nemocnice Bory

Nemocnica Bory ho zaujala najmä tým, že ide o výnimočný projekt, aký sa na Slovensku doteraz nerealizoval. Je presvedčený, že svojimi skúsenosťami z predošlých pôsobísk bude pre nemocnicu prospešný. Ako poznamenáva, nemocničný manažér zmeny je presne ten druh práce, ktorý má rád. Páči sa mu, že nemocnica má výborne spracovaný resuscitačný plán, tzv. modrý kód, ktorý sa bude vyhlasovať pri náhlych zastaveniach srdca alebo dýchania.

Nemocničný manažér zmeny

Nemocničný manažér zmeny je v určitom čase hierarchicky najvyšším manažérom v nemocnici, s viacerými prenesenými funkciami a kompetenciami. Je to osoba, ktorá dohliada na nastavené procesy a zabezpečuje jej plynulý chod. V prípade potreby rieši vzniknuté situácie a incidenty. Všetci v nemocnici budú vedieť, že sa v prípade problémov, ktoré presahujú ich kompetencie, môžu obrátiť na nemocničného manažéra zmeny, ktorý v určitej fáze preberie zodpovednosť. Je dôležité, aby zamestnanci mali pocit istoty a opory. Smerom von z nemocnice riešia preklady pacientov, manažment príjmov, spolupracujú s Operačným strediskom záchrannej služby a inými zložkami.

Úloha nemocničného manažéra zmeny

Úlohu manažéra v Nemocnici Bory často prirovnávam k pretekom F1. Pilotom vo formule je zdravotná sestra a lekár. Sú to ľudia, na ktorých sa všetci pozerajú, hodnotia ich a podľa toho hodnotia celú značku (nemocnicu). Sú to ľudia v priamom styku s pacientom. Manažment sú ľudia v boxe, ktorí vykonávajú celý servis formuly. Vymenia pneumatiky, dolejú olej, skontrolujú brzdy, nastavia motor, zvolia taktiku jazdy, a tým vytvárajú ideálne podmienky pre pilota, aby sa mohol sústrediť na svoj výkon. Cieľ, ktorý chcú všetci dosiahnuť, je čo najviac spokojných a vyliečených pacientov.

„K dosiahnutiu cieľa musia byť všetci navzájom súčinní. Ak pilotovi hapruje formula, je problém v manažmente. Ak pilot napriek ideálnym podmienkam a podpore manažmentu nedosahuje cieľ, treba sa zamyslieť nad pilotom,“ hovorí Z. Dugas.

Nová pozícia v slovenskom zdravotníctve

Systém jednej rozhodujúcej a zodpovednej autority v nemocnici, v rámci všetkých procesov a chodu nemocnice, je v zahraničí bežný, hovorí. Na Slovensku je táto pozícia nová, ale skúsenosti s ňou má či už naša riaditeľka ošetrovateľstva alebo aj kolegyne, ktoré pracovali v zahraničí.

„Ja to viem veľmi dobre posúdiť z hľadiska Operačného strediska záchrannej služby,“ dodáva Z. Dugas. „Keď je potrebné rýchlo koordinovať pacientov, napríklad pri hromadnej dopravnej nehode, záchranárskom vrtuľníku alebo iných urgentných stavoch, je nesmierne dôležité rýchlo, jasne a rozhodne komunikovať a riešiť stav so súčinnostnými zložkami. Ak je v nemocnici tzv. „jedno telefónne číslo,“ skracuje to čas na riešenie a takto ušetrené minúty môžu doslova zachraňovať život. Aj preto máme v nemocnici nastavené krátke urgentné trasy, aby pacient dostal bezodkladne tú najlepšiu a okamžitú zdravotnú starostlivosť,“ dodáva.

Nemocničný manažér zmeny okrem toho, že sa bude zúčastňovať na vzdelávaní nových zamestnancov, bude mať na starosti aj audity, či sa dodržiavajú predpísané postupy a pravidlá.