Nemocničné prostredie je rizikové pre všetkých

Čo robí klinická epidemiologička?

Hlavnou úlohou epidemiológa je vytvárať bezpečné a vysoko kvalitné nemocničné prostredie. A to práve tým, že vytvára rôzne hygienické a epidemiologické štandardy a opatrenia. Na základe ktorých potom edukuje personál, ako správne postupovať a ako sa opatrenia majú dodržiavať.

Tým zabraňuje vzniku a šíreniu nemocničných infekcií v zdravotníckom zariadení a vytvára bezpečné prostredie:

• pre pacientov,
• ale zároveň aj pre zamestnancov, ktorí sa tam pohybujú alebo
• návštevníkov, ktorí prichádzajú za pacientom.

Nemocničné prostredie je rizikové pre všetkých.

Nemocničné infekcie

Sú to infekcie, ktoré sa vyskytujú v nemocnici. Radia sa zväčša do niekoľkých kategórií podľa orgánového postihnutia na:

• infekcie krvného riečiska,
• infekcie močových ciest,
• infekcie chirurgickej rany,
• infekcia pľúc, teda infekcia dolných dýchacích ciest,
• črevné infekcie, z toho najznámejšie sú klostrídiové infekcie,
• ostatné typy nezatriedených nemocničných infekcií.

Ide o veľké množstvo rôznych infekcií, s ktorými pacient neprichádza do nemocnice. Počas hospitalizácie sa s nimi však môže stretnúť, a to najmä vtedy, ak nemocničný personál nedodržiava všetky hygienicko-epidemiologické opatrenia.

Nemocničný epidemiológ sa preto musí aktívne venovať tejto problematike a úzko spolupracovať s nemocničným personálom nakoľko nemocničné infekcie sú jedným z mnohých indikátorov kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Čím má zdravotnícke zariadenie vyšší počet nemocničných infekcií, tým poskytuje horšiu kvalitu zdravotnej starostlivosti.

V Nemocnici Bory sa preto snažíme mať nemocničných infekcií čo najmenej.

Infekcie dokážu ohroziť aj život pacienta

Podľa dát Európskej únie sa v zdravotníckych zariadeniach poskytujúcich akútnu zdravotnú starostlivosť, ako aj starostlivosť pre dlhodobo-chorých, ročne infikuje nemocničnou infekciou až 9 miliónov pacientov.

Z týchto infikovaných potom jeden z desiatich na nemocničnú infekciu zomiera. To, či pacient na takúto nemocničnú infekciu zomrie, závisí od mnohých faktorov ako je vek, pridružené ochorenia a jeho celkový imunitný stav.

Práca epidemiológa

Dôležitou súčasťou práce nemocničného epidemiológa je audit dodržiavania nastavených hygienicko-epidemiologických procesov. To znamená, že chodí priamo po oddeleniach, naprieč celou nemocnicou, inými slovami pracuje v teréne.

• Priama kontrola – nemocničný epidemiológ chodí a kontroluje zamestnancov priamo počas práce, napríklad správnu hygienu rúk, či správne skladovanie čistých a sterilných zdravotníckych pomôcok.
• Nepriama kontrola – zber dát nemocničných infekcií prezeraním elektronických chorobopisov pacientov a vyhľadávaním nemocničných infekcií. Analýza vyzbieraných dát umožní identifikáciu najčastejšieho typu infekcií. Nasleduje detektívna práca v teréne a hľadanie možných príčin väčšieho množstva nemocničnej infekcie. Po identifikácii zdroja sa vytvorí plán opatrení na prevenciu vzniku a šírenia infekcií do budúcna.

Čo sa deje po vzniku infekcie?

Po identifikácii nemocničnej infekcie u pacienta, ktorá sa môže potencionálne šíriť na ďalších pacientov alebo na personál, sa pacient ihneď ukladá do izolačného režimu a zahajuje sa bariérový ošetrovateľský režim.

To znamená, že kto vstupuje na izbu k infekčnému pacientovi, si musí na seba obliecť tzv. ochranné osobné pracovné prostriedky špecifické pre konkrétny typ izolačného režimu. Platí to pre všetky osoby vstupujúce do pacientskej izbe ako pre lekárov, tak aj pre upratovačov, sanitárov, nutričných terapeutov, sociálnych pracovníkov alebo príbuzných.

Každý jeden z týchto ľudí musí dodržiavať bariérový ošetrovateľský režim, aby sa zabránilo prenosu konkrétneho patogénu z jedného infekčného pacienta na ďalšieho alebo z pacienta na personál.

Kto je ohrozený nemocničnou infekciou

Existujú určité rizikové skupiny pacientov, u ktorých sa predpokladá väčšia pravdepodobnosť vzniku infekcií. Takýchto pacientov je nutné chrániť špeciálnymi opatreniami.

Takouto rizikovou skupinou sú napríklad pacienti so silne oslabeným imunitným systémom, u ktorých sa predpokladá, že u nich môže kedykoľvek dôjsť k rozvoju akejkoľvek infekcie.

Pri takomto type pacientov je nutné dbať na dôslednejšiu dezinfekciu pacientskej izby počas hospitalizácie. Zároveň je dôležité, aby zdravotný personál použil vhodné ochranné pracovné prostriedky akými je napríklad rúško pred vstupom do izby za účelom ochrany zdravia tohto typu pacienta.

Sezónnosť ochorení

Nemocničné infekcie sa vyskytujú celoročne, nakoľko ich vyvolávajú baktérie, ktoré bežne žijú v zdravotníckom zariadení.

S príchodom vírusovej sezóny však nemocničný epidemiológ zavádza ešte ďalšie špeciálne opatrenia. Ráta s tým, že v komunite bude cirkulovať viacej respiračných vírusov, ktoré sa prirodzene dostanú aj do nemocničného prostredia skrz pacientov, personál či návštevníkov. V tomto období dbá na dôraznejšiu dezinfekciu spoločných priestorov, ale aj práve tých priestorov, kde sa poskytuje zdravotná starostlivosť. Taktiež kladie dôraz na používanie správneho OOPP pri ošetrovaní pacientov s respiračnými symptómami, dôkladné testovanie a následná izolácia infekčných pacientov.

„Zároveň každoročne realizujeme očkovaciu kampaň proti chrípke u našich zamestnancov. To znamená, že nabádame našich zamestnancov, aby sa zaočkovali proti vírusu chrípky a tým, že chránia seba, chránia aj svojich pacientov a všetkých okolo seba,“ dodala MUDr. Tatiana Izakovič, nemocničná epidemiologička v Nemocnici Bory.

S odchodom leta prichádza viacero ochorení

Jesenné počasie prispieva k rýchlejšiemu množeniu a šíreniu vírusov v komunite. Zároveň tým, ako sa ochladzuje, ľudia trávia viac času vo vnútri, v spoločných priestoroch. Práve častejší pobyt v spoločných vnútorných priestoroch potom dáva príležitosť vírusom šíriť sa medzi ľuďmi. Pomaly sa blížime k vírusovej sezóne, ktorá trvá od začiatku októbra do konca mája.

Aké vírusy nás ohrozujú

Počas vírusovej sezóny nás každoročne trápia tri hlavné respiračné vírusy.

• Prvým vírusom je práve vírus chrípky, šíriaci sa hlavne kvapôčkovou infekciou, ale aj kontaminovanými predmetmi respiračnými sekrétmi.
• Potom je to už veľmi známy koronavírus alebo COVID-19, ktorý sa taktiež šíri kvapôčkovou infekciou, ale aj vzduchom či kontaminovanými predmetmi.
• Posledný respiračný vírus sa volá RSV vírus alebo respiračný synciálny vírus.

Všetky tieto tri vírusy spôsobujú teplotu, celkovú slabosť, kašeľ a rizikové skupiny dokážu dostať až na lôžko nemocnice.

Ako sa im vyhnúť?

Aby sme im predchádzali existujú určité preventívne opatrenia. Pravidelná dezinfekcia rúk je naozaj skvelé, jednoduché, lacné, efektívne a univerzálne opatrenie v prevencii šírenia všetkých typov infekcií. Ďalším veľmi efektívnym preventívnym opatrením je očkovanie.

Ak sa však stane, že musíte ísť medzi ľudí chorý, je vhodné, aby ste si prekryli aspoň horné dýchacie cesty rúškom alebo respirátorom, tým zabránite ďalšiemu šíreniu infekcie.

Dôležité je aj posilnenie imunitného systému:

• pravidelný spánok,
• dobrá kvalitná strava, lebo veľa imunitného systému je práve v čreve,
• dostatočný pohyb na čerstvom vzduchu,
• ale môžeme ho dopĺňať aj syntetickými vitamínmi. V zimnom období nájme vitamín D.