Podcast Bory Talk: Ako si poradiť so stresom v náročných situáciách

Môžete sa tešiť na diely plné zaujímavého obsahu nielen z pohľadu zdravotníkov, ale aj koučky a mentorky Márie Ruskovej, PhDr., MBA, ACC, ktorá nás sprevádza celým podcastom.

Téma prvého podcastu Bory Talk je venovaná stresu. Dozviete sa v ňom tipy, triky a inšpirácie na to, ako si poradiť so stresom vo svojej práci.

Vypočujte si Bory Talk

Hosťami prvého podcastu Bory Talk sú Mgr. Barbora Majdanová, vedúca pôrodná asistentka Pôrodnice Bory. A docent MUDr. Mikuláš Redecha, PhD, klinický líder úseku gynekológie a pôrodníctva v Nemocnici Bory.

Vypočuť si ho môžete na platformách ako Spotify alebo Apple Podcasty.

Stres v zdravotníctve

So stresom sa jednoducho stretávame bežne. Zdravotníctvo je dynamické odvetvie, kde zmeny prichádzajú rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Stres tam môže niekedy naozaj kulminovať.

Čo vám pomáha ako zdravotníkom v stresových situáciách?

Mikuláš Redecha: Za mňa sú vlastne dva typy stresu – distress (úzkosť, negatívny stres) a eustress (pozitívny stres). Keď je veľa jedného aj druhého, nie je to ideálne. Lepšia je bežná pracovná rutina bez stresu.

Ale čo pomáha, je to, keď si človek plánuje deň. Urobiť si taký time management toho, čo stíha. Čiže akútny stres odbremeníme tým, že zvážime čo nestíham a čo áno. Na pôrodnej sále máme stresu pomerne veľa. Ten akútny stres tam v tej chvíli nie je možno úplne odbúrať, keď sa maminka alebo bábätko nemá dobre.

Samozrejme, potom je chronický stres, ktorý je dlhodobý. V prípade väčšej zmeny, je to ľahšie manažovateľné ako pri akútnom strese.

Stres je situácia, keď nám niečo chýba. Čo vám chýba, keď cítite ten stres?

Mikuláš Redecha: Za mňa určite to vyplýva z náročnej situácie, keď treba reagovať ihneď. Chýba mi možnosť sa na chvíľku zastaviť. Premyslieť si určité veci a kroky. V našej práci sa niekedy nemôžeme zastaviť a musíme konať naozaj ihneď.

Okrem času zastaviť sa a popremýšľať, mi chýba pokoj. Keď je akútna situácia na pôrodnej sále a máme hypotóniu, čo je naozaj vážny stav. V tej chvíli mi pomôže to vyslovene len manažovať, pokiaľ nemusím aj ja nejako fyzicky zasiahnuť.
Je dôležité mať samozrejme ľudí v tíme, na ktorých sa viem spoľahnúť. Vďaka tomu byť trošku obďaleč akútnej situácie a odpútať sa od tej situácie. Keď sa človek do toho dostane príliš, stratí sa. Stratí postupnosť krokov a v akútnej chvíli treba naozaj rozmýšľať nad tým, čo ešte treba spraviť.

Pretože stres prichádza a je podporovaný ďalšími možno negatívnymi emóciami, ktoré v nás začínajú kulminovať v ťažkej situácii. Dôležité je tak zmobilizovať racionálne riešenie.

Sústrediť sa na riešenie pomáha

Barbora Majdanová: Určite súhlasím. Dôležitá je určite aj spoločná spolupráca a hlavne, aby vedela reagovať aj tá druhá strana. Lekár nemá len rozdávať rozkazy, ale, samozrejme, aj my ako pôrodné asistentky, aby sme vedeli a poznali tie kroky, čo kedy sa má diať.

Prípadne vedeli doplniť lekára, ktorý je pod vplyvom stresu. Alebo aby si vedela zadeliť pôrodná asistentka prácu aj pre seba, ale aj pre ďalšiu kolegyňu, pretože v danej situácii sú potrebné všetky ruky.

Takže nielen zostať sama s lekárom na tú situáciu, ale prizvať si všetkých ľudí, ktorí môžu v danej situácii pomôcť.

Mária Rusková: Veľmi zaujímavé, pretože naozaj keď sme v tom sami a cítime, že sa nemáme na koho spoľahnúť, tak ten stres je o to možno intenzívnejší. Tímovosť, vedieť sa spoľahnúť na svojich kolegov, je dôležitý faktor ako znížiť stres v danej situácii.

Pri strese je dôležité si zachovať chladnú hlavu

Mária Rusková: Stalo sa ti Barborka, že si dokázala zachovať chladnú hlavu, keď si videla, že možno niekoho ten stres paralyzoval? Alebo nie je možno tak skúsený v tej danej chvíli? Došlo neskôr k analýze, čo sa dialo v danej chvíli? Ako by ste mohli na budúce postupovať inak?

Barbora Majdanová: Určite sme prebrali spätne, čo sa celé udialo.

Niekedy v rámci odbúrania stresu v náročnej situácii si človek povie, že to hádam nedopadne zle. Ideme ďalej a riešime danú vec. Mám jasný cieľ čo chcem dosiahnuť, ako to chcem vyriešiť.

Samozrejme, keď je tím ľudí dookola, na ktorých sa vieme spoľahnúť, tak sa stres jednotlivca určite odbúrava a váha zodpovednosti nie je na jednom človeku a svojím spôsobom sa rozdelí, čo pomôže k zníženiu stresu.

Čím menší je ten stres v tej akútnej situácii, tým racionálnejšie sú rozhodnutia a tým lepšia je možnosť výsledku.

Ako na akútny a chronický stres?

Barbora Majdanová: Pokiaľ ide o akútny stres, vieme sa naň pripraviť nácvikmi alebo sa naučiť algoritmus postupov, čo robiť a ako postupovať v obdobnej situácii. To znižuje mieru stresu, respektíve aj v rámci toho stresu zachováva mieru racionality, že viem, čo mám robiť a ako postupovať.

Mikuláš Redecha: V rámci nábehu nemocnice bolo zmien veľa. Vedeli sme, kde sme chceli byť o rok a aj kde sme dnes. Zároveň sme mali víziu, kde sme chceli byť o rok a o dva roky, čo si vyžaduje tiež svoje zmeny. Každá zmena do istej miery prináša nejaký ten stres alebo pocit neistoty.

Keď viem kam smerujeme, čo musíme pre to spraviť, tak tie zmeny sú akceptovateľné. Taktiež musia byť predvídateľné. Keď zrátam, že nás je aj s pôrodnými asistentkami, so sestrami, lekármi, neonatológmi vyše 100, tak to prináša pomerne veľkú mieru stresu, napätia v rámci tímu.

Pokiaľ sú zmeny možno povedané dopredu, je to v tíme akceptovateľnejšie a prináša to aj menej stresu.

Mária Rusková: Ty si povedal veľmi zaujímavú vec o komunikácii. Keď sa spolu rozprávame, možno aj o tom:

• čo prichádza a čo nás čaká,
• keď ideme mať ťažký prípad,
• alebo ako ideme meniť nejaký proces,

je komunikácia a rozhovor v tíme sám o sebe nástroj na to, ako znižovať váhu stresu, pretože to je možno stres z toho, že robíme si nejaké očakávania a vidíme hneď tie negatíva – čierne mraky alebo možno sa cítime osamotení. Keď sa rozprávame spolu, tak zrazu sa cítime voľnejšie.

Poznať sa v tíme je dôležité pre zvládnutie stresu

Mária Rusková: Čo sú vaše pevné body, o ktoré sa viete oprieť počas stresovej situácie?

Barbora Majdanová: Tím je dôležitý a je dôležité, aby sme sa aj poznali. Sme stále relatívne nový tím, ale máme pri sebe kamarátov, na ktorých sa dá spoľahnúť, keď vidíme na tom druhom, že je v strese.

To máme ten prvý nástroj, poznať sa. Tým pádom sa viem spoľahnúť na toho druhého. Keď je najhoršie, tak viem, že v zásade bude dobre. To je asi ten princíp, že to nemôže dopadnúť zle.

Zachovať pokoj

Mária Rusková: Rozprávali sme sa teraz o tom aktuálnom strese, ktorý naozaj berie našu pozornosť v danej chvíli. Hovorili ste, že je dôležité zachovať pokoj, urobiť možno krok späť, premyslieť si nejaké kroky. Čo vám pomáha zachovať pokoj?

Barbora Majdanová: Niekto si môže pomyslieť, že som blázon, ale ja sa reálne sama s ľuďmi začnem rozprávať v mysli, ale nie nahlas. Tak sa utvrdzujem v tom, že to zvládnem v tej situácii.

Aj keď naozaj ten stres mám vysoký a sa mi roztrasú ruky, ale vtedy si poviem, že stačí, teraz musím byť pripravená zareagovať. Ten stres potom môžem ventilovať po všetkom, keď to všetko dobre dopadne.

Mária Rusková: Baška, musím na to zareagovať, lebo to, čo si práve pomenovala, je normálne oficiálna technika, že povedať si v tej konkrétnej situácii, ako keby príkaz, dať si príkaz napríklad povedať kľud, upokoj sa, alebo sústreď sa, alebo mysli, alebo len dýchaj. Ale dať si príkaz, to nás tak zmobilizuje, takže to je naozaj oficiálna technika.

Miki tebe čo funguje, aby si zachoval pokoj?

Mikuláš Redecha: Idem si zabehať v tej danej situácii. Na pôrodnici je viacero situácií, ktoré si vyžadujú, možno nie v tej sekunde akútnu potrebu reakcie. Ale nejaké možno rozhodnutie v čase, ktoré vidím, že budem musieť prísť.

Človek je v strese, aby sa rozhodol v tej chvíli správne. Za mňa je dobré na chvíľu odísť z tej pôrodnej sály, nie ďaleko, byť dva metre vedľa, ale nepozerať sa na to chvíľku a vysloviť možno také „nádych výdych“, ale byť mimo toho v tej chvíli.

Techniky zvládania stresu

Mária Rusková: Pri zvládaní stresu si niekto potrebuje len sadnúť, upokojiť sa a predýchať ho. Iný potrebuje pohyb, aby tú energiu zo seba dostal. Je tu ešte jednu technika a to je nádych – výdych. Nejde iba o pro forma vetu. Nádych – výdych je naozaj technika, ktorú by sme mali všetci používať, ale v zmysle vedomého nádychu a vedomého výdychu.

Vedomé dýchanie

Vedomé dýchanie je veľmi kľúčové na to, aby sme sa upokojili. A nie je to len také to plytké dýchanie, ale má svoje pravidlá. Čo psychológ, to zase iné pravidlo.

Dôležité pravidlo, ktoré platí vždy je, že ten nádych by mal byť nosom a mal by byť naozaj hlboký, až do bránice. Pokiaľ sa nám ťažko dýcha do bránice, tak by mal byť pomalý, aby sme sa stihli okysličiť. A zároveň je dôležité pár sekúnd podržať vzduch, kyslík v sebe a výdych je ústami. Výdych je vždy dlhší ako nádych.

Toto keď urobíme päť až sedemkrát, tak to má naozaj veľmi blahodárne účinky na pokoj. Mnohí, keď si to skúšajú aj v konkrétnych situáciách, tak hovoria, že to je veľmi účinné. Ja sama to používam.

Bensonova relaxácia

Potom je ešte jedna technika, ktorá na to nadväzuje, hovoríme jej Bensonova relaxácia. Zmena je len v tom, že pri výdychu si povieme vo svojej mysli niečo, čo potrebujeme počuť.

Napríklad, je to v poriadku, alebo zvládnem to, alebo sústredím sa. Je to také milé k sebe, také niečo, čo ma ukotví v tej prítomnosti a poviem si tú myšlienku pri tom výdychu.

Vypočujte si celý podcast

Viac sa dozviete v prvej epizóde podcastu Bory Talk: Ako si poradiť so stresom v náročných situáciách. Vypočuť si ho môžete na nasledovných platformách:

• Spotify

• Apple Podcasty