Chceme vrátiť sestry pacientom

Nemocnica Bory – riaditeľka pre ošetrovateľstvo

Alena Kendrick, RN, BScN, MSc Clin Edu

Bohaté zahraničné skúsenosti

Po ukončení SZŠ v Pardubiciach započala svoju pracovnú kariéru vo FN Hradci Králové na JIS Kliniky chirurgie, cievnej a hrudnej chirurgie. Po siedmich rokoch strávených v Hradci Králové odišla na dva roky do Spojených arabských emirátov, kde pracovala na invazívnej kardiológii v Nemocnici šejka Zayeda. Na ďalšie štyri roky sa vrátila do Čiech, ale znovu ju to ťahalo do zahraničia. Absolvovala špecializáciu z anestézie, resuscitácie a intenzívnej medicíny, získala certifikát odborných činností „Sestra pre intervenčnú rádiológiu“ na Robert Gordon University, Aberdeen. Bakalársky i magisterský titul úspešne obhájila na univerzite v škótskom Edinburghu.

V rokoch 2001 – 2006 sa zamestnala na jednotke intenzívnej starostlivosti v Kardiocentre Princa Sultána v hlavom meste Saudskej Arábie Rijád, chvíľu tam dokonca pôsobila ako vedúca sestra. Nemocnicu riadil austrálsko-britský manažment, vďaka čomu mali sestry vysoko autonómne postavenie. Jej ďalšie kroky viedli na dlhých 12 rokov do súkromnej nemocnice v Dahráne, patriacej najväčšej americko-saudskoarabskej ropnej firme Saudi Aramco. Tá od roku 2013 vytvorila joint venture s jednou z najprestížnejších amerických nemocníc Johns Hopkins International, ktorá do nemocnice priniesla významné zmeny kľúčových medicínskych a ošetrovateľských procesov. Spočiatku  pôsobila na internej JIS, následne získala pozíciu vedúcej sestry pre rádiológiu, po ďalšom úspešnom výberovom konaní pôsobila ako klinický edukátor pre perioperatívny chirurgický ambulantný úsek, a do tretice bola vybraná na prestižnú duálnu pozíciu administrátora a manažéra vyššieho vzdelávania pracovníkov v zdravotníctve, a taktiež koordinátora a administrátora klinickej praxe študentov nelekárskych zdravotníckych odborov. Od roku 2011 zároveň pôsobila ako fakultatívny inštruktor a koordinátor Medzinárodného výcvikového centra American Heart Association pre kurzy rozšírenej prvej pomoci pre dospelých i detských pacientov. Od začiatku tohto roku pôsobí vo funkcii námestníčky riaditeľa pre ošetrovateľskú starostlivosť v novovznikajúcej nemocnici na Boroch, Svet Zdravia. Je členkou projektového tímu pre túto nemocnicu.

Prečo ste sa rozhodli odísť pracovať do zahraničia?

Od zamatovej revolúcie v roku 1989 ma to stále ťahalo skúsiť sesterskú robotu v zahraničí. Zažiť iný spôsob zdravotnej starostlivosti, poznať iné krajiny, ľudí, iné kultúry a precestovať svet. Najprv som mierila do nemecky hovoriacich krajín zemí a poctivo sa učila nemčinu. Podala som si žiadosť do takmer 40 nemocníc v Nemecku a Rakúsku a dostala 13 akceptácií. Nakoniec tak, ako sa život zvykne zahrávať, napriek mojim vlastným plánom som dostala ponuku zo Spojených Arabských Emirátov. Nevedela som ani slovo po anglicky, keď som v roku 1994 odcestovala do Abu Dhabi. Bol to najrýchlejší a najintenzívnejší kurz cudzieho jazyka, aký si viete predstaviť. Tam som si v praxi odskúšala porekadlo, že čo ťa nezabije, to ťa posilní. Táto skúsenosť mi otvorila dvere k ďalším príležitostiam a svoje, v pote tváre nadobudnuté skúsenosti, som sa rozhodla neponechať bez úžitku. Moje rozhodnutie ostať pôsobiť v zahraničí dlhšie samozrejme podporovali aj veľmi zaujímavé finančné podmienky.

Čo ste si z vašich zahraničných pracovných pobytov priniesli?

Vyskúšala som si, ako funguje vyspelé zdravotníctvo. Najzaujímavejšie na tom všetkom bolo, že systémy zdravotnej starostlivosti v oboch arabských krajinách, kde som pôsobila, boli v tom čase odkázané na zahraničnú pomoc, najmä pokiaľ ide o know-how a moderné zdravotnícke procesy. Keď som prišla do Saudskej Arábie, nemali ani vlastné sestričky. V nemocniciach sa o chorých starali cudzinci ako ja. V Johns Hopkins Aramco Healthcare v Dahráne nás pôsobilo päťdesiatdva národností. Mala som kolegyne a kolegov z rozmanitých kútov sveta, zo západnej Európy, z USA, Austrálie, ale aj z Indie či Filipín, takže si asi viete predstaviť tie obrovské rozdiely v zručnostiach, zvyklostiach a vo vzdelaní, s ktorými sme prichádzali zo svojich domovských krajín. Všetci preto najprv museli absolvovať školenia v procesoch, v rámci ktorých sa adaptovali na autonómny ošetrovateľský systém so silnými kompetenciami sestier. Tieto školenia sa potom v pravidelných cykloch opakovali. Jedna z pracovných pozícií, ktorú som v nemocnici v Dahráne zastávala, bola klinická edukátorka. Školila a viedla som sestry pre oddelenie malých ambulantných výkonov. Okrem iného som s nimi úspešne zvládla dve akreditácie Joint Commission International (JCI). Pri vedení a vzdelávaní som potom už zostala.

Rekvalifikovali ste sa na profesionálnu lektorku?

Dalo by sa to tak povedať. Ale skôr by som to nazvala doplnením vzdelania a zručností. Som v prvom rade sestra, no s pridanou hodnotou vášne pre klinické vzdelávanie a hlbokým porozumením a pokorou k potrebe celoživotného vzdelávania. Neskôr som prešla do hlavného výukového centra, kde som mala na starosti selekciu vhodných kandidátov na ošetrovateľské pozície spomedzi saudských kolegov, ich prípravu na ďalšie študium, vyhľadávanie adekvátnych študijných programov. Týchto kolegov nemocnica vysielala na zahraničné univerzity na postgraduálne a rozšírené štúdium, keďže v Saudskej Arábii stredný zdravotnícky personál mohol dlho dosiahnuť maximálne iba bakalársky titul. Dnes už majú aj zopár magisterských odborov, ktoré sú postavené na zahraničných vzdelávacích modeloch. Štát totiž zaviedol povinnosť zamestnávať v zdravotníckych zariadeniach saudských občanov. Vďaka tomu sa percento saudizácie, ako tomu hovoria, postupne zvyšuje. V porovnaní s obdobím, keď som tam prišla, dnes v tamojších nemocniciach pôsobí už oveľa viac domácich sestier a ošetrovateľov. Okrem zahraničných študijných programov som v Dahráne viedla a rozširovala aj tzv. Internship, čiže študentské odborné stáže. Manažovala a koordinovala som 27 koordinátorov z rôznych odborov, vrátane sestier, paramedikov, fyzioterapeutov, laboratórnych technikov, farmaceutov, respiratórnych terapeutov, audiológov a ďalších. Saudskí študenti zdravotníckych odborov posledný rok štúdia musia absolvovať prax v nemocnici. Pracujú na plný úväzok, popritom napĺňajú predpísané špecifické kompetencie pod dohľadom preceptora. My sme zostavovali tieto programy pre každú špecializáciu v úzkej kooperácii s univerzitami a progres študentov sme reportovali týmto univerzitám reportovali. Na základe nášho hodnotenia potom univerzity odporúčali absolventov pre licenciu saudskoarabskej profesionálnej registračnej komísie (Saudi Commission for Health Specialties). Až po dosiahnutí tejto licencie môžu špecializovaní zdravotníci pôsobiť samostatne.

V čom sa odlišujú kompetencie sestier na Slovensku a v Saudskej Arábii?

Majú ich oveľa širšie ako u nás. Môžu samostatne vykonávať základné ošetrovateľské úkony, napríklad podávať transfúzie krvi a krvné deriváty, vyberať hrudné drenáže a podobne. Na jednotke intenzívnej starostlivosti prebúdzajú pacientov z anestézie, odpájajú ich od pľúcnej ventilácie a kontrolujú ich vitálne funkcie. To všetko majú na starosti sestry, nie lekári. Nie je to preto, že by snáď mali iné, lepšie vzdelanie ako naše sestry, ale postupujú podľa zavedených ošetrovateľských protokolov a „checklistov“, takže presne vedia, čo majú spraviť v tej ktorej situácii. Ak sa vyskytnú komplikácie, obracajú sa na vedúcu sestru a pod jej dohľadom vykonávajú intervencie podľa schválených postupov. Až keď to z nejakého dôvodu nepomáha, volajú lekára.

V januári ste prijali ponuku Sveta zdravia.  Čím vás ponuka zaujala?

Bola som v cudzine nepretržite dlhých sedemnásť rokov a pomaly som sa vnútorne začínala pripravovať na návrat. Splnilo sa mi, čo som od zahraničia očakávala. Veľa som sa naučila, popri práci som stihla absolvovať vo Veľkej Británii i bakalárske a magisterské štúdium ošetrovateľstva, resp. klinického vzdelávania, takže záujem Sveta zdravia o moju osobu mi nahral do karát. Navyše išlo o ponuku podieľať sa od základu na vzniku nemocnice novej generácie. Oslovilo ma najmä to, že v nej plánujú robiť medicínu inak, ako je v našich končinách bežné. Konkrétne, že ošetrovateľský proces má fungovať podľa západných štandardov, v čom môžem byť vďaka svojím skúsenostiam užitočná. Samozrejme, mala som istý prehľad o slovenských reáliách. Prikývla som, až keď som si naštudovala legislatívu a poinformovala sa u svojich bývalých kolegov, ako to aktuálne v Čechách a na Slovensku vyzerá. Musela som sa presvedčiť, čo môžem od tohto ambiciózneho projektu naozaj očakávať.

V čom bude nová nemocnica pre sestry lepšia?

Jednoznačne chceme sestry navrátiť k lôžkam pacientov. Dnes totiž sestry majú na starosti obrovské množstvo vecí, na ktoré nie je potrebné ich odborné vzdelanie. Riešiť, či prišla bielizeň, alebo že na dvojke kvapká kohútik, im jednoducho neprináleží. Strácajú tým predovšetkým množstvo času, ktorý by inak mohli venovať pacientovi. Nevraviac o tom, že ich to demotivuje a významne preťažuje. Preto chceme striktne oddeliť zdravotnú starostlivosť od prevádzkových záležitostí. Tie budú mať na starosti iní zamestnanci, nie sestry. Ďalším veľkým spotrebiteľom času sestier je ošetrovateľská dokumentácia. Pre nemocnicu pripravujeme informačný systém, ktorý im uľahčí jej vedenie pri zachovaní všetkých legislatívnych požiadaviek. V zásade pôjde o to, aby sestrám systém pomáhal a nie zaťažoval pri vykonávaní ich povinností. Nechceme, aby sestry uvažovali nad tým, čo, kde a ako majú zaznamenať. Systém bude ich pracovným nástrojom, ktorý ich bude sprevádzať procesmi a automaticky navádzať k jednoduchému potvrdeniu realizácie jednotlivých činností. Navyše plánujeme využívať aj jeho mobilnú aplikáciu,  takže sestry budú môcť robiť záznamy priamo pri lôžku chorého bez čakania na uvoľnenie počítača v sesterni. Veľký dôraz kladieme na bezpečnosť pacientov aj personálu, identifikačné náramky a identifikačné karty prispejú nielen k ďalšiemu zrýchleniu ošetrovateľských procesov, ale predovšetkým k eliminácii chýb. Vzorky biologického materiálu sa budú posielať do laboratórií potrubnou poštou, takže nebude potrebné hnať sestru o tretej v noci niekam na druhý koniec nemocnice. Centrálna prípravovňa liekov s dávkovacím automatom ich zas odbremení od manuálneho rozdeľovania tabliet a kapsúl do liekoviek, pri ktorom sestry v slovenských nemocniciach strávia obrovské množstvo času a ešte pritom často dochádza k vážnym omylom. Balíčky s jednotlivými  dávkami liekov na meno pacienta aj s časom, kedy majú byť podané, im prídu už pripravené. Zámena je prakticky vylúčená, pretože ich príprava prechádza niekoľkými stupňami kontroly a každý balíček je označený jednoznačným identifikačným kódom. Proces bezpečného podávania liekov na najvyššej úrovni má Svet zdravia overený v nemocnici novej generácie v Michalovciach, na Boroch tieto skúsenosti určite použijeme. Všetko sú to veci, ktoré robia prácu sestier v novej nemocnici atraktívnou.

Aký počet pacientov bude mať na starosti jedna sestra?

Nová nemocnica Bory bude akútna a v mnohých špecializáciách „koncová nemocnica“, to znamená, že rátame so starostlivosťou aj o najnáročnejších pacientov. Interné procesy nemocnice pripravujeme tak, aby sa počet personálu vždy prispôsoboval aktuálnej náročnosti pacientov, preto vám neviem jednoducho na túto otázku odpovedať. Ale v zásade platí to, že aj napriek tomu, že sestry budú odbremenené od veľkého množstva činností  a pomáhať im bude nový informačný systém, rátame s tým, že na absolútnej väčšine ošetrovateľských jednotiek budeme prekračovať minimálne požiadavky na počet personálu dané normatívom. Zároveň však tam, kde nám to legislatíva dovolí, máme ambíciu zmenou procesov ušetriť sestry, kde nie sú potrebné a nahradiť ich menej kvalifikovanými ľuďmi, najlepšie nezdravotníkmi. Presne tak, ako sa o to pokúšajú všetky západné nemocnice, dokonca aj v Saudskej Arábii, kde nie je núdza o peniaze. Nedostatok kvalifikovaných sestier a zdravotníckeho personálu sa týka všetkých krajín na svete.

Bude sa ešte v niečom odlišovať práca sestier oproti bežným zvyklostiam?

Určite aj organizáciou práce, zdieľaním vedomostí a dôrazom na celoživotné vzdelávanie. Sestry budú musieť byť flexibilnejšie, aby si vedeli rýchlo osvojiť a prispôsobiť sa mnohým inováciám a technologickým vylepšením. Veľkú dôležitosť budeme prikladať komunikácii s pacientami a ich blízkymi. Predsa len sa nie nadarmo hovorí, že pacient môže zabudnúť meno sestry, ale nikdy nezabudne, aké pocity v ňom tá jej prístup k starostlivosti o neho zanechal.

Plávajúce lôžka

V nemocnici budeme uplatňovať systém plávajúcich lôžok. To znamená, že počty lôžok, ktoré budú jednotlivé medicínske odbornosti  využívať, nebudú striktne dané, ale budú sa prispôsobovať aktuálnym potrebám. Na jednej ošetrovateľskej jednotke sa teda sestry budú starať o pacientov rôznych odborností. Viem, že na Slovensku dnes na to sestry nie sú zvyknuté, hoci v zahraničí je to štandard vo väčšine nemocníc s počtom lôžok, ako naša. Napriek tomu, že po ukončení vysokej školy by mali byť na takýto multidisciplinárny prístup v ošetrovateľskej starostlivosti pripravené, predsa len musíme rešpektovať, že časom pri niektorých činnostiach, ktoré pravidelne v praxi nevykonávajú, strácajú zručnosť a istotu. Minimálne v začiatočnom období fungovania nemocnice preto vyskladáme do každej pracovnej zmeny tím sestier tak, aby vedeli všetky špecifické výkony, týkajúce sa pacientov rôznych odborností, zastrešiť. Očakávame, že si sestry časom medzi sebou svoje špecifické skúseností vyzdieľajú, no zároveň pre nich pripravíme tréningový plán pre udržiavanie zručností, ktoré počas svojej praxe pravidelne nevykonávajú. Nikto nebude po sestrách požadovať úkony, na ktoré nie sú pripravené. Zároveň budeme klásť dôraz na rozvoj kompetencií kvalitných a ambicióznych sestier.

Ich vzdelanie, schopnosti a potenciál podľa mňa v súčasnosti nevyužívame dostatočne. Pritom v prípadoch mnohých činností by vedeli samostatne nahradiť lekára tak, ako som to zažila počas svojho pôsobenia v zahraničí. Sestrám vyššie kompetencie prinášajú nielen vyššie mzdové ohodnotenie, ale automaticky aj väčší rešpekt kolegov, lekárov a pacientov. Samozrejme to nakoniec významne vplýva aj na ich vlastnú motivovanosť spokojnosť s pracovným zaradením.

Vzdelávanie sestier

Periodické vzdelávanie sa bude týkať v nemocnici všetkých, nie len sestier. Už pri plánovaní budovy sme mysleli na túto oblasť a pripravili sme si zasadačky a rôzne tréningové priestory, vrátane izby intenzívnej starostlivosti, či operačnej sály. Plánujeme tu organizovať školenia v jednotlivých oblastiach minimálne raz za dva roky. Z môjho pohľadu je, napríklad, neprijateľné aby akýkoľvek zdravotnícky personál nebol trénovaný a adekvátne pripravený okamžite poskytnúť prvú pomoc v prípade potreby kdekoľvek v nemocnici, či mimo nej. Preto je mojou ambíciou priniesť v prvom rade toto vzdelávanie do štandardov novej nemocnice.

Ale chceme sa venovať aj tréningu ďalších kompetencií. Raz ročne plánujeme zaviesť  kompetenčný deň pre každú sestru, počas ktorého si môže obnoviť a doplniť znalosti v oblasti, v ktorej to považuje za potrebné. Okrem praktických tréningov chceme v rámci vzdelávania využívať viacero ďalších nástrojov, vrátane študijných pobytov, či e-learningu.

Odkiaľ sú sestry, ktoré sa zaujímajú o prácu v novej nemocnici?

Zväčša zo slovenských nemocníc, ale pomerne veľký dopyt máme aj od sestier, ktoré pôsobia v zahraničí a chceli by sa vrátiť domov, ale ako hovoria, nemajú kam. Koncept nemocnice novej generácie ich oslovuje. Často ide o sestry s vyšším vzdelaním, ktoré by sme dokázali využiť aj na manažérskych pozíciách, ktoré nie sú na Slovensku bežné. Práve tu vítame ich zaujímavé skúsenosti z pôsobenia v zahraničných zdravotných systémoch. Počítame napríklad s vytvorením pozície nemocničného manažéra zmeny, ktorý sa bude starať o optimálne vyťaženie ošetrovateľských kapacít, materiálnych aj personálnych. Bude napríklad koordinovať lôžkový fond, aby lekári nemuseli strácať čas hľadaním voľnej postele pre akútneho pacienta, či koordinovať preklady z a do novej nemocnice. V prípade potreby posilnenia kapacity ošetrovateľského tímu počas zmeny bude mať právo operatívne povolať sestry, zapojené do dobrovoľného systému  pohotovostí, z domu. Jej úlohou bude tiež kontrolovať kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti, zastupovať  riaditeľku pre ošetrovateľstvo, riešiť požiadavky sestier a podobne. Z uvedených kompetencií je zrejmé, že túto pozíciu nemocničného manažéra zmeny budú môcť zastávať iba sestry s najväčšou praxou a riadiacimi skúsenosťami.

Kedy začnete prijímať prvé sestry?

Plnú prevádzku nemocnice plánujeme na začiatok roka 2022, no nemocnica by mala vyštartovať skúšobnou prevádzkou už v polovici roka 2021. Preto už s dostatočným niekoľkomesačným predstihom pred týmto termínom začneme prijímať sestry na manažérske miesta, ktoré si následne budú pripravovať svoje tímy novoprijatých sestier, aby komfortne zvládli nové a inovatívne procesy v nemocnici. Zároveň počítame s tým, že počas skúšobnej prevádzky nám práve nové sestry pomôžu nové postupy finálne vylepšiť ešte pred ich uvedením do života. Vďaka tomu, že ich pripravujeme v elektronickom prostredí, vieme ich jednoducho a kompletne nachystať pre každú pracovnú pozíciu v novej nemocnici na mieru, rovnako nebude problém zapracovať každú potrebnú zmenu procesov kedykoľvek aj počas ostrej prevádzky nemocnice.

Do akej miery sa Bory budú podobať nemocniciam vyspelého sveta?

Svojím dizajnom, vybavením a ponúkaným komfortom pre pacientov bude nemocnica porovnateľná s najmodernejšími nemocnicami v Európe aj vo svete. Máme silnú ambíciu patriť medzi špičku aj v kvalite a bezpečnosti ošetrovateľskej starostlivosti a čo najskôr zaujať aj medicínskymi výsledkami. Podľa triezvych očakávaní tieto naše ciele vieme dosiahnuť usilovnou a dobrou prácou v priebehu niekoľkých rokov. Hneď od začiatku však chceme robiť zdravotnú starostlivosť inak, než je to na Slovensku obvyklé. Výhodou projektu na zelenej lúke je možnosť nastaviť množstvo nových a inovatívnych procesov naraz a hneď od začiatku prevádzky. Preto si dovolím tvrdiť, že v mnohých aspektoch sa nemocniciam vyspelého sveta budeme podobať hneď od prvých dní a naši pacienti to určite pocítia.

Veríme, že našej nemocnici nebudú spokojní iba oni, ale aj naši zamestnanci. Sme presvedčení, že rozhodnutie pracovať u nás nebude iba otázkou peňazí a sestry ako aj všetkých ostatných našich zamestnancov osloví predovšetkým možnosť pracovať v príjemnom prostredí novým, moderným spôsobom. Úprimne verím, že keď sa namotivovať sestry podarí nám, zablýska sa na lepšie časy aj v celom slovenskom zdravotníctve. Dobrý vzor totiž vždy priťahuje následníkov a my sa tomu budeme iba tešiť, ak si nás ďalší poskytovatelia za vzor vyberú. Na konci dňa to predsa všetci robíme i pre seba, naše rodiny a blízkych.