Jan Blatný, klinický líder pre internú a ambulantnú medicínu a primár oddelení hematológie a pediatrie 

Narodil sa do lekárskej rodiny

Jeho starí rodičia boli lekári. Vyštudoval Lekársku fakultu Masarykovej univerzity v Brne. Hoci sa pôvodne špecializoval na všeobecné lekárstvo. Väčšinu svojho profesionálneho života pracoval v oblasti pediatrie s presahom do medicíny dospelých.

Pôvodne začínal ako gastroenterológ. No situácia sa po čase vyvinula tak, že sa začal venovať hematológii, predovšetkým neonkologickej. „Či ide o nezhubné poruchy kostnej drene, vrodené a získané poruchy krvnej zrážanlivosti, hemofíliu a podobne, všetko sú to moje srdcové záležitosti,“ priznáva. Potvrdilo sa mu, že i keď si väčšina ľudí pod pojmom hematológia predstavuje onkologickú časť, aj tá neonkologická je rovnako zaujímavá a rýchlo sa rozvíja.

„Ešte viac ma nadchýna, že neonkologická hematológia prerastá všetkými medicínskymi odbormi. Hematológa potrebuje chirurg, ktorý má na sále krvácajúceho pacienta. Neurológ, ktorý potrebuje konzultáciu pri ischemickej cievnej mozgovej príhode. Traumatológ pri riešení krvácajúcich komplikácií, a takto by som mohol pokračovať ďalej,“ konštatuje J. Blatný.

Dvadsaťpäť rokov praxe

Počas takmer dvadsiatich piatich rokov sa v rámci hematológie najviac venoval trom oblastiam. Prvou boli vrodené poruchy krvnej zrážanlivosti. V Českej republike vybudoval jedno z referenčných hemofilických centier. Druhou oblasťou boli život ohrozujúce krvácania. Na tie sa mu podarilo nadviazať vynikajúcu spoluprácu s množstvom intenzivistov, gynekológov aj chirurgov. Treťou oblasťou boli trombózy, ktoré sa týkajú ľudí všetkých vekových skupín, od novorodencov, cez dospievajúce deti a tehotné ženy, až po ľudí na sklonku života.

Po vysokej škole sa zamestnal vo Fakultnej nemocnici Brno. Tá sa počas ďalších rokov stala jeho dominantným pôsobiskom. V priebehu doterajšej profesionálnej kariéry však pôsobil aj v Írsku a Veľkej Británii ako hematológ v niekoľkých zariadeniach vrátane pôrodnice a detských univerzitných nemocníc. Zastáva tiež funkciu viceprezidenta Európskej asociácie pre hemofíliu a príbuzné choroby EAHAD.

V rodnej Českej republike je koordinátorom národného hemofilického programu. Taktiež spoluzodpovedá za metodické riadenie liečby vrodených porúch krvného zrážania. J. Blatný je členom ešte niekoľkých ďalších národných aj medzinárodných odborných spoločností.

Zahraničné pobyty

Absolvoval viacero odborných pobytov v zahraničí, v rámci ktorých pôsobil v zdravotníckych zariadeniach, absolvoval stáže, študijné či pracovné pobyty vo Švajčiarsku, Veľkej Británii či Írsku. Spolupracoval tiež s charitatívnymi organizáciami a zúčastňoval sa na výučbe lekárov. Ako hosťujúci pedagóg sa napríklad v Tanzánii podieľal na projekte postgraduálneho vzdelávania hematológie.

„Nadobudol som úplne rozdielne skúsenosti z týchto pobytov, hoci všetky boli veľmi užitočné,“ pripúšťa J. Blatný. „V anglosaskom prostredí ma zaujal najmä konzultantský prístup k liečbe založený na medziodborovej spolupráci a systém hospitalistov, ktorý sa bude uplatňovať aj v Nemocnici Bory. Nesmierne ma oslovilo, že v novej nemocnici sa podobne ako v anglosaskom prostredí nebude uprednostňovať hierarchia pred odbornosťou.“

Podľa neho to zlepšuje spoluprácu, pretože každý člen tímu má rovnakú šancu, aby bol jeho hlas vypočutý. Pointou je optimálne využiť znalosti jednotlivých odborníkov.  Osobitne kriticky chorí pacienti si zaslúžia, aby sa nad riešením ich zdravotného problému zišlo viacero odborníkov.

Vedec a pedagóg

Pedagogická činnosť má podľa neho nielen akademický, ale aj vedecký rozmer. Poskytuje príležitosť posúvať súčasné znalosti ďalej, pričom nemusí ísť primárne len o základný výskum, ale aj o aplikovaný. Akademickú činnosť chce vyvíjať i po príchode do Nemocnice Bory. Dúfa, že sa mu podarí nadviazať spoluprácu aj s Lekárskou fakultou Univerzity Komenského. „Veda nepozná hranice, takže s možnosťami a potenciálom, ktorý má táto nemocnica, množstvom pacientov, diagnóz a širokým spektrom služieb, je len otázkou času, kedy nazhromaždíme dostatok dát, aby sme posunuli naše poznanie ďalej. Budú vznikať zaujímavé publikácie z jednotlivých odborov, ale aj medziodborové štúdie. Bude tu pôsobiť množstvo lekárov, ktorí s týmto majú skúsenosti.“

Nemocnica pre každého

J. Blatný s hrdosťou vyhlasuje, že úroveň hematológie na Slovensku ani v Českej republike nezaostáva za vyspelým svetom, či už ide o jej onkologickú alebo neonkologickú časť. „To, že nie sme pozadu, ale ešte neznamená, že nie je čo zlepšovať. Určite sa však nemáme za čo hanbiť. Česi aj Slováci máme spoločné, že sa podceňujeme a vzhliadame k iným národom bez toho, aby sme si uvedomovali, čoho všetkého sme sami schopní.“

Ako sa dostal do Nemocnice Bory?

Pracovať do Nemocnice Bory ho zlákal kolega, profesor Vladimír Černý, ktorý v novej nemocnici bude zastávať pozíciu lídra klinického úseku anestéziológie a intenzívnej medicíny. „On o projekte nemocnice novej generácie na Slovensku rozprával s takým nadšením, že ma to primälo k tomu, aby som si začal zisťovať ďalšie informácie, a skutočne ma zaujal,“ vykresľuje, ako sa zoznámil so svojím najnovším pôsobiskom.

Požiadal o stretnutie medicínskeho riaditeľa Róberta Hilla a riaditeľku HR Janu Palenčárovú. Prišiel si osobne pozrieť priestory budúcej nemocnice. Ide podľa neho o unikátny investičný počin, keďže v strednej Európe veľmi dlho nebola postavená úplne nová nemocnica. Ešte zaujímavejší je však pre neho plánovaný koncept poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorý sa veľmi podobá anglosaskému systému. Konkrétne princíp medziodborovej spolupráce a poziciovanie pacienta na prvé miesto v hierarchii hodnôt.

„Je mi to veľmi blízke. Okrem toho je pre mňa vzrušujúce byť pri niečom, čo sa buduje. Dáva nám to šancu nastaviť všetko tak, aby sme neopakovali zažité stereotypy v našom zdravotníctve, o ktorých už pomaly prestávame i pochybovať, pretože to takto funguje desiatky rokov. To je zrejme hlavný dôvod, prečo som sem prišiel pracovať. Takisto je pre mňa dôležité, že nemocnica bude pre všetkých ľudí, nielen pre vyvolených.“

Pre úspech nemocnice sú kľúčové vzťahy na oddeleniach

Pre úspech novej nemocnice budú kľúčové interpersonálne vzťahy na oddeleniach, osobitne medzi lekármi a sestrami, uvažuje nahlas J. Blatný. Považuje za výhodu, že počas štúdia pracoval ako sestra na anestéziologicko-resuscitačnom oddelení. Mal tak možnosť si vyskúšať ošetrovateľskú aj lekársku profesiu. Vzájomný rešpekt, korektnosť a ústretovosť je základom dobrej atmosféry na pracovisku. Ako lekár sa nikdy nenadraďoval nad sestrami.

Rovnako korektný musí byť i vzťah personálu k pacientom. Zdravotníci sa k nim musia správať slušne, priateľsky a ľudsky.  Hematológia bude mať významné postavenie v oblasti porúch krvnej zrážanlivosti v zmysle podpornej činnosti pre ostatné odbory – od chirurgie, cez onkológiu a internú medicínu, až po kardiológiu. Každá nemocnica denne rieši prípady krvných porúch, pričom niekedy môže ísť až o život ohrozujúce stavy.