Spať na novinky
Aktuality zo sveta novej generácie
roman-skulec-urgentolog-urgentny-prijem

Roman Škulec, primár urgentného príjmu 

Začínal ako internista, neskôr kardiológ a nakoniec zistil, že k týmto odborom potrebuje niečo viac, potrebuje mať širší rozmer. A vtedy v sebe objavil urgentológa. Roman Škulec do Bratislavy prichádza po dlhých rokoch strávených v Čechách a v Nemocnici Bory sa stane primárom urgentného príjmu. Vraví totiž, že príležitosť budovať nemocnicu od základov na zelenej lúke prichádza za život len raz.

Z českého zdravotníctva do Nemocnice Bory

Doc. MUDr. Roman Škulec, Ph.D. vyštudoval 2. lekársku fakultu Karlovej univerzity v Prahe a postupne získal atestáciu z internej medicíny, kardiológie a tiež z urgentnej medicíny a medicíny katastrof. V Českej republike pôsobí od skončenia štúdia, aktuálne v Masarykovej nemocnici v Ústí nad Labem a vo Fakultnej nemocnici v Hradci Králové.

Klinickou i experimentálnou urgentnou a intenzívnou medicínou sa zaoberá už 20 rokov

Rovnako sa rozsiahlo venuje výučbovej a lektorskej činnosti, vede a výskumu, je prvým autorom alebo spoluautorom 134 domácich i zahraničných publikácií a popýšiť sa môže aj množstvom ocenení. Klinickou i experimentálnou urgentnou a intenzívnou medicínou sa zaoberá už 20 rokov. Výskumne sa zameriava najmä na problematiku náhlych zástav srdca, taktiež na skorú poresuscitačnú intenzívnu starostlivosť a využitie ultrasonografie v urgentnej a intenzívnej medicíne. 

Jeho dlhoročnou klinickou i výskumnou témou bolo uplatňovanie cielenej regulácie telesnej teploty u pacientov s náhlou srdcovou zástavou a stál na začiatku používania tejto metódy. „Je to metóda, pri ktorej sa úmyselne reguluje či zníži telesná teplota pacienta, a to čo najskôr po obnovení krvného obehu, po resuscitácii. Samotný proces zástavy totiž so sebou prináša veľké riziko nezvratného poškodenia mozgu. Regulácia telesnej teploty je jeden z mechanizmov, ktorý dokáže spomaliť nepriaznivé deje, ktoré bežia v celom tele.“

urgentny prijem nemocnica Bory

Urgent v Nemocnici Bory

Urgentný príjem v Nemocnici Bory bude samostatným pracoviskom so samostatným tímom. Na pozícii urgentológa by malo pôsobiť 11 lekárov so skúsenosťami a vedomosťami naprieč viacerými odbormi. Pacienta bude štandardne urgentológ vyšetrovať sám, pričom si v prípade potreby zavolá špecialistu či zvolá konzílium. „Urgentológ by sa mal neustále vzdelávať, dokázať prepájať získané vedomosti a spájať súvislosti, no zároveň by mal poznať svoje limity a vedieť, čo je potvrdená realita a čo si už môže domýšľať,“ podotkol Škulec.

Moderný spôsob triedenia pacientov na urgente

Na urgente bude fungovať moderný spôsob triedenia pacientov, tzv. manchesterská triáž. Po príchode do nemocnice teda pacientov zaregistrujú a na urgente ich rozdelia do piatich skupín podľa závažnosti ich zdravotného stavu. O tom, kedy sa pacient dostane na vyšetrenie, nebude rozhodovať čas jeho príchodu, ale to, aký vážny je jeho zdravotný stav. Akútni pacienti musia byť ošetrení okamžite, zatiaľ čo tí, ktorých stav si nevyžaduje ošetrenie na urgente, môžu čakať aj dve hodiny.

„Preľudnenie urgentného príjmu je problémom na celom svete a je potrebné, aby pacient vedel, aké priority sú na urgente uplatňované,“ hovorí Škulec. Často sa totiž stáva, že pacienti zamieria na urgent s problémom, ktorý nie je akútny, ale chronický, a to len preto, že nechcú lekára navštíviť v pracovnom čase. „Počas prvých týždňov budeme triážny systém v nemocnici určite ešte dolaďovať, aby vznikol funkčný režim, ktorý v prvom rade pomáha akútnemu pacientovi,“ dodal Škulec.  

Sonograf pri úvodnom vyšetrení

Jednou z odlišností, ktoré chce Roman Škulec zaviesť vo fungovaní urgentného príjmu, je využívanie point-of-care ultrasonografie už pri úvodnom vyšetrení. 

„Je to koncept práce s ultrazvukom ako primárnej zobrazovacej diagnostickej metódy, ktorý je novinkou posledných desať rokov. Ak sa pri úvodnom vyšetrení pozeráme na pacienta zvonku, prečo by sme sa rovno nemohli pozrieť aj dovnútra? Tento veľmi efektívny prístup aplikovania medicíny urýchľuje urgentológovi diagnostiku, čo dokáže najmä v akútnych situáciách pacientovi zlepšiť vyhliadky na jeho skoršie uzdravenie a zároveň včasnejšie odhaliť skrytý problém,“ vysvetľuje Škulec.

Tím urgentného pracoviska

Budúci primár už dnes pripravuje štandardy potrebné k tomu, aby všetci na urgente fungovali jednotne. Do svojho tímu nevolá len lekárov so špecializáciou zameranou na urgentnú medicínu, ale aj internistov, anestéziológov či pediatrov, ktorí sa budú v tíme neustále školiť a ktorým rád poskytne všetky svoje poznatky. Dobre fungujúci urgentný príjem má podľa neho stáť na troch nohách, ktorými sú klinická medicína, vzdelávanie a veda a výskum. Dôležitá však pre neho bude aj kultúra komunikácie medzi personálom a pacientmi i personálom vzájomne.

„Občas zvyknem urgentnú medicínu volať aj pravdepodobnostná. Jej čaro totiž spočíva v tom, že potrebujete klásť správne otázky, v krátkom čase vyťažiť maximum aj z malého množstva informácií, rozhodnúť sa, ako budeme v rámci prvého kontaktu pacienta liečiť a realisticky si priznať, čo sme v tú chvíľu schopní urobiť. A spätne svoju prácu zhodnotiť. Pre mňa je to srdcová záležitosť a taký tím sa budem snažiť aj vytvoriť,“ dodal Škulec. 

Dajte nám
o sebe vedieť